Na kávičke s…

NA KÁVIČKE S MILOŠOM…

 

Miloš Šeliga – manažér mládeže HK ŠKP Poprad

Máme za sebou mesiac november a blíži sa koniec roka, kedy začneme hodnotiť rok, aký bol.

 

  • Veľa vecí sa v klube zmenilo, veľa vecí sa naštartovalo, časť vecí sa podarilo zmeniť. Pre niekoho sa zmenilo veľa, pre niekoho menej, pre niekoho nič. Sú takí, ktorým sa zmeny páčia, sú však aj takí , ktorí zmeny neprijali, resp. nie sú spokojní so zmenami. V čom vidíš zmeny ty?

Klub sa otvoril. Klub je občianske združenie, ktorého cieľom je priniesť do mesta Poprad krásny šport – hokej. Dnes nie je problém prísť na klub a baviť sa otvorene aj o veciach nepríjemných, alebo zložitých. Problémov je mnoho, ale žiaden sa dnes nerieši spôsobom, že sa prehliada, ignoruje. Z tých najväčších problémov je azda najväčší ten finančný. HK ŠKP Poprad zastrešuje hráčov a hráčky od prípravky ( 5-ročné deti) až po juniorov (20-roční dospelí ľudia). Celkovo približne 260 hráčov. Na chod tohto klubu treba minimálne 200.000 €. Rozpočet klubu je postavený na príspevku od mesta Poprad, od dotácie zo SZĽH a príspevkov od rodičov. Žiaľ, tento rok nám neschválili dotáciu z ministerstva vnútra, kde nám prispievali značnou sumou. Tento výpadok nebude ľahké nahradiť, keďže ani nový zákon o športe neprilákal partnerov klubu. Čo sa týka starých restov, klub má ešte podlžnosti voči dopravcom a trénerom, ktorí v klube pôsobili, alebo pôsobia. Verím, že sa tieto záležitosti aj s pomocou Aquacity podarí vyrovnať. Ak sa nepodarí nájsť partnerov, ktorí by pomohli fungovaniu klubu, klub má v podstate len dve možnosti. Jednou je znižovanie nákladov a druhá možnosť je zvyšovanie príjmov. Je otázne, ktorou cestou sa vydať. Myslím, že cestou znižovania nákladov by sa klub nemal uberať. Áno, optimalizovať náklady, ale určite nie znižovať rozpočet. Znižovanie rozpočtu by viedlo ešte k nižšej úrovni poskytovania služieb. Klub vynakladá asi 40% na platy trénerov, zvyšok tvorí doprava, strava a zabezpečovanie zápasov. Už teraz v podstate klub nevynakladá financie na nákup dresov, výstroje, hokejok. Výstroj a hokejky zabezpečujú pre svoje deti rodičia. Keď sme pri rodičoch, tí sa podieľajú na chode klubu sumou 30€ mesačne. Je to najnižší príspevok zo všetkých klubov na Slovensku, teda aspoň som sa nestretol s tým, že by tu bol klub, ktorý má všetky obsadené kategórie s nižším príspevkom. Aj v tomto bode vidím obrovský posun.

Klub sa stal transparentným. Príspevky prichádzajú na transparentný účet a z neho aj odchádzajú. Každý sa môže pozrieť kam prišli a kam odišli. Žiaľ ani transparentnosť klubu nezabezpečila zvýšenie záujmu zo strany podnikateľov, či firiem. Aj napriek tomu, že sa dá každé € skontrolovať, kde bolo použité a na aký účel, záujem o financovanie sa nezvýšil. Pre porovnanie z ČR, napr. aj Plzenský kraj prispieva sumou 3.000.000Kč na rok. Mnoho z nás povie, že tak by to malo byť, ale žiaľ na príspevky od kraja nemáme dosah. Viem aj to, čo je podnikanie. Sponzorstvo môže fungovať podľa zákona len vtedy, ak odvádzam dane štátu. O túto sumu si môžeme znížiť daňové zaťaženie vo či štátu. Ináč ak podporujem klub, tak je to len na úkor rodiny, zamestnancov, alebo rozvoja firmy. Chápem preto aj podnikateľov, či firmy, že sa do podpory klubu nehrnú. Financie sú základom, bez ktorých sa klub nemôže rozvíjať po športovej stránke.

  • V čom sa zmenila športová stránka klubu?

Klub by som rozdelil na 3 časti. Prípravka resp. predprípravka, žiacky hokej a juniorský hokej, ktorý zastrešuje kadetov, dorast a juniorku.

U prípravky ide v prvom rade podchytiť záujem detí o športovanie. V našom klube rozdelím prípravku na 5-ročné až 7-ročné deti a deti 8-10 ročné.

Tí najmenší prichádzajú na tréningy 2 -3x týždenne na ľad. Zmenilo sa hlavne to, že dnes v klube nájdete na ľade nielen trénerov, ale aj dobrovoľníkov, ktorí sa snažia klubu, ako aj deťom, pomôcť. Po športovej stránke práve tu nastala z môjho pohľadu najväčšia zmena. Dnes deti trénujú podstatne ináč ako pred rokom, dvoma, a nevravím ani o rozdiely spred 5-tich rokov, 10-tich, či 20-tich. Dnes sme však zas už len jeden z mála klubov, ktorý si za túto činnosť od rodičov nepýta peniaze. Možno, že sa to bude musieť zmeniť. Dúfam, že to tak nebude, ale aj to je cesta. Staršie deti 8 až 10-ročné sú už z časti na hokejovej škole v Sp. Sobote, kde majú zabezpečenú školu spolu s tréningovým procesom. Niektorí dali svoje deti do školy, iní ešte váhajú, alebo nechcú dať svoje deti do školy. Nechcem dnes hodnotiť to, čo je lepšie pre deti, ale z hľadiska využiteľnosti jedinej ľadovej plochy v Poprade, je pre klub ľahšie, ak na tej škole sú a tréningový proces prebieha počas vyučovania. Táto kategória sa má počas dvoch rokov naučiť základom korčuľovania, vedenia puku, streľby. Myslím si, že aj v tejto kategórii sa podstatne skvalitnil tréningový proces, a čo je dôležité, deti sa na tréningy tešia.

Nasleduje kategória žiakov. Mladší žiaci 5-6 trieda a starší žiaci 7-8 trieda. Obdobie, kedy deti potrebujú dostať správne návyky do hokeja. Potrebujú sa porovnávať, súťažiť, musia sa naučiť vyhrávať, aj prehrávať. Žiaľ nemáme základňu porovnateľnú s inými hokejovými štátmi, preto sa už v tomto veku dosť špecializujeme na to, aby sme deti dostali na čo možno najvyššiu úroveň. Preto musíme byť na deti prísni, preto sa už od mala u nich snažíme prebudiť to chcieť na musieť. Veľa tlačíme, že musíme, musíte… Vidíme však, že zrejme je toto v našich podmienkach jediná cesta. Je to asi tak ako v škole. Keď netlačíme na deti, že sa musia učiť, málokedy sa potom na strednej škole rozhodnú, že sa chcú učiť. Raz som nazval hokej remeslom. Rodičia dávajú svojím deťom možnosť byť dobrý v remesle – hokej. Či sa tým remeslom bude dieťa živiť, alebo nie, je hlavne na ňom. Či dokáže zo slovíčka musím, urobiť slovíčko chcem. Vieme všetci ako to je, keď dieťa niečo chce. Žiaľ ani to chcenie niekedy nestačí. Tu ja osobne požadujem urobiť veľkú zmenu. Tréneri by mali hovoriť pravdu. Pravdu, ktorá sa občas aj zle počúva. Hokej je v podstate remeslom, kde je veľa povolaných, ale málo vyvolených. Veľa hráčov začne a veľmi veľa ich skončí. Verte, že každému trénerovi záleží na tom, aby sa z tých „jeho“ chlapcov stali hokejisti. Je jedno či sa dieťa volá Jožko, Ferko či dokonca Lenka, verte, že každému dieťaťu tréner praje. Druhá vec je, či to dieťa chce robiť hokej ako remeslo, alebo chce rodič, aby dieťa športovalo.

Kategória juniorov. Do tejto kategórie chcem zaradiť kadetov, dorast a juniorov. V tomto období nastáva najväčší odliv hráčov. Deti a rodičia sa rozhodujú pre školu, štúdium, alebo aj hokej. Ozaj je veľmi ťažké spojiť hokej a školu. Ťažké je zrazu povedať dieťaťu: „Skonč s hokejom a venuj sa škole“, keď sme doteraz nepožadovali, aby sa učilo. Potom sa rozhodneme, že veď nech skúsi hokej, keď mu to v škole nejde. Častokrát potom hazardujeme s tým, že dieťa sa nebude živiť ani hokejom a ani nedosiahne lepšie uplatnenie v živote. Čo sa týka klubu a hokeja, klub už má možnosť pracovať s domácimi hráčmi, alebo v rámci konkurencie siahne po cudzích hráčoch. V súčastnosti tvoria v popradskom hokeji základ hráči z Popradu, ale ak sa pozrieme podrobnejšie, tak sem prišlo množstvo hráčov z Kežmarku, Sp. Novej Vsi, či Trebišova. Práve juniorská kategória má pripraviť základ pre seniorský hokej. Základ, aby mužstvo mužov nemuselo siahať po cudzích hráčoch, aby sa do mužstva dostali domáci. Tu je ďalšia podstatná zmena. Keď do tejto kategórie neprichádzajú pripravení hráči z domáceho klubu, musí klub zháňať cudzích. Vždy to tak bolo a asi aj bude.

Naším cieľom preto musí byť vytvoriť také prostredie, aby sa hokejom mohlo živiť čo najviac hráčov z Popradu. Aby roky driny, odriekania, tlačenia na detí sa prejavili v tom, že Poprad bude tou najlepšou základňou pre rast hokejistu. Aby sa do klubu len ťažko dostávali hráči z cudzích klubov, keďže kvalita domácich hráčov bude natoľko silná, aby bolo ťažké presadiť sa v Poprade. Na druhej strane zatiaľ toto prostredie nie je nastavené tak, aby sme dokázali dostať nášho hráča na draft do NHL, čoraz menej popradských hráčov dostáva príležitosť zahrať si v kvalitnejších ligách ako je tá naša. Žiaľ už dnes určite nestačí, byť najlepší v Poprade, poraziť Košice, ani byť najlepší na Slovensku. Hokej je drina, ale krásna. Všetci čo sme v klube musíme urobiť všetko pre to, aby sme posunuli úroveň hokeja vyššie. Aby sme tu vychovávali hráčov, ktorí sa aj uplatnia v hokeji, aby sme sa nedostávali na úroveň školstva, keď študenti síce vyštudujú aj s diplomami, ale nemajú uplatnenie v zamestnaní.

                                                                                                                                                                           Ďakujem za rozhovor…